Eva
Sprvca
Admin
| Prspevkov: 781 |   |
Karma: 21
|
LISTÁREŇ - 28/12/2008 16:26
Do tejto témy vkladám listy pisateľov, ktorí sa rozhodli požiadať o pomoc prostredníctvom kontaktu na stránke. Taktiež zverejním aj odpoveď k danému problému, aby táto pomohla viacerým.
List od Sandry:
Dobrý deň. Neviem si poradiť s mojim papagájom. Jedná sa o žaka. Postupovala som z rád kníh a internetu, žiaľ nefunguje to.Všade som sa dočítala,že by mal byť hneď pustený von z klietky, mal by mať od začiatku kontakt s ľudmi,aby si zvykol a nekloval ich, aby bolo čo najviac návštev. Zpočiatku, keď bol takto pustený, bez problémov si sadal ľuďom na ruku alebo na hlavu. Po pár dňoch sa ale zmenil. Stále častejšie sa snaží hrýzť. Nezabránia mu v tom ani slovné hrozby zvýšeným hlasom, iba uhnutie. Niekedy chce klovať aj pri výmene jedla či vody a niekedy si nechá hladkať labky či zobáčik.Dostali sme ho presne pred týždňom.V pondelok 15teho bude mať rok.Vyrastal v páre so samičkou v rodine kde sa mu až tak veľmi nevenovali.Vie povedať dokopy päť slov a ešte asi tri čo nerozumieme. Postupne ale prestáva aj rozprávať. Problém máme teda s tým,že je neskutočne tvrdolavý klove a nič nechce opakovať.Je taký sám pre seba a nemá rád deti. Chcela by som Vás poprosiť o radu ako k nemu pristupovať, ako z neho v takom veku urobit normálneho člena rodiny. My si už nevieme rady, je milý jedine k mojmu priateľovi. Chceme mať s neho radosť. Neplatia na neho ani tresty,že ho zakryjem. Pôvodne som si myslela, že už ked som dokázala so svojou dcérkou zázraky, že Barta by som mala zvládnuť ľavou zadnou. Potrebujem však pomoc. Venujete sa žakom dlho a myslím,že ste moja posledná nádej.Snažíte sa im porozumieť,čo ja tomu nášmu nerozumiem vôbec a bojím sa,že už je na výchovu pozde.Tak zatiaľ vopred Ďakujem.
Konkrétna rada pre daný problém:
Pozdravujem a dakujem za doveru.
Žako je bežne ľuďmi nepochopená povaha. Čo sa v ňom teraz deje:
Bol vytrhnutý z prostredia, kde mal partnera svojho druhu, prostredia, ktoré
poznal, do prostredia neznámeho, kde sa mu na rozdiel od jeho predošlého veľmi
nevenovali....ALE, to je len zdanlivé, pretože tam mal svoje poznané prostredie a komunikoval s partnerom.
Ako píšete, že ľudia sa mu veľmi nevenovali, tak to je relatívne, pretože jemu práve to v tomto prípade neprekážalo.
Práve teraz si musí zvykat na zmenu , ktorá nastala, pretože prišiel o partnera svojho druhu, miesto ktorého má teraz vo svojom okolí iba ľudí a hluk. Navyše je to žako, dostávajúc sa do puberty, a jeho neprístupnosť vyzerajúca ako tvrdohlavosť, je súčasťou jeho povahy. Kým sa zmieri s tým,že stratil svoje prostredie, prejde dosť času a je len na Vás, či mu s tým pomôžete,alebo ho naopak dostanete ešte do horšej
situácie. On nemusí považovať veci, ktoré Vy myslíte dobre, za pozitívne. Preňho je to LEN zmena a zmeny žako nemá rád. Žako je konzervatívny, vadí mu doslova aj zmena konára, hračky,jedla, klietky, prostredia atd. Ak to vezmete takto, prídete na to, že je teraz v strese.
Čo teraz Vaš žako potrebuje:
1.KĽUD-snaýte sa mu teraz venovať len dodaním potravy a vody, prípadne obďaleč poseďte a prihovárajte sa mu. Tvárte sa , že si ho až tak nevšímate. To on Vám dá vedieť, kedy bude "pripravený" Vás prijať a prídete na to tak, keď on sám Vás začne pozorovať a pískať za Vami, alebo Vám na hvízdanie odpovie. Môže to trvať asi týždeň,ale i viac. Všimnite si, čo mu najviac chutí, to je to, do čoho sa v miske pustí hneď, len čo ju dostane plnú. Pokúste sa mu to podať cez mrežu a ak to nechce z ruky, skúste to inokedy. Môže ísť o piškotu, či burský oriešok. POZOR, nie z obchodov,kde sú pražené,ale jedine z predajní pre papagáje,alebo ich predávaju aj v Hornbachu na oddelení krmív pre papagáje.Dajte si pozor na dátum spotreby a prípadný výskyt molí. Čokoľvek budete robiť okolo klietky, robte to pomalými pohybmi.. Nepúšťajte k nemu cudzích ľudí. Majte ho v nehlučnom prostredí bez prievanu. Von z klietky ho zatiaľ nepúšťajte. Keď je prirýchlo vypustený, berie si za domov celé prostredie,kde je pustený a myslí si, že práve tam je "doma" a že si tam môže ničiť a vystrájať, pričom dochádza skôr ku stresovým situáciam z Vašej nevôle všetko akceptovať,či z prípadného zranenia,ktoré si môže spôsobiť zhadzovaním vecí a "svojským" upratovaním. Berte Barta ako 3-5 ročné dieťa, pretože takúto inteligenciu on má a viete ako je dovoliť dieťaťu všetko....Potom je ťažké vraciať sa späť k naprávaniu chýb. Pustite ho preto až potom,keď si na Vás zvykne a tiež, až keď sa oboznámi s prostredím vizuálne z klietky. Kričanie naň je vyložene nevhodné a nerieši nič. Iba ak sa zatne úplne a bude neznašanlivý, alebo si začne vyšklbávať perie. Na žaka môžte ísť jedine trpezlivosťou a akýkoľvek krok posunúť veci rýchlejšie kamsi dopredu vo vzájomnej komunikácii, všetko len zhorší. To, že teraz nerozpráva je úplne prirodzené, ako aj to,keď klove a hryzie. Je to výsledok urýchlených nárokov naň, ale takto sa môže správať aj natrvalo k "nevyvoleným" osobám. Ako píšete, k priateľovi sa chová úplne inak. Pred tým, než sa dostal k Vám bol u chovateľa - muža. Môže preto mať viac dôvery k mužovi. Viac mu imponuje aj jeho hlas. Aj keď mu krmivo budete podávať Vy, aj tak si môže obľúbiť práve jeho. Žakovia väčšinou neobľubujú deti a je na to jednoduché vysvetlenie. Oni nemajú problém obľúbiť si aj detského priateľa, ide len o to, že deti sa hýbu rýchlo, chvíľu sú tu a potom zas inde. Žakom a aj iným papagájom vadia rýchle pohyby rukami, pchanie prstov do klietky alebo bojazlivé odťahovanie rúk,keď sa deti papagája naľakajú, pričom o chvíľu strčia prst do klietky naspäť. Čo sa týka hlučnosti, neprikrývajte ho, ak to aj tak nemá význam, skúste ho niečim zaujať, či už jedlom,alebo hračkou. Dobre funguje jedlo na lyžičke, s ktorou sa potom hrá.
Pár signálov v správaní sa žaka :
Ak vrčí - bojí sa
Ak vrčí a stupňuje krik,pričom si našuchorí perie - bojí sa, snaží sa pôsobiť veľkým a nebezpečným dojmom
Ak chodí po mrežiach klietky, alebo na nich sedí a pozerá sa do miestnosti - chce ísť von, ak to však robí v sprievode kriku, niečo ho ľaká, môže ísť aj o nejaký veľký predmet položený do blízkosti, vtedy sa môže aj skláňať a rozťahovať krídla, akoby chcel vzlietnuť a chodiť nervózne zo strany na stranu
Ak sedí na jednej nohe a mrmle si, alebo sa čistí - je spokojný a netreba ho rušiť
Ak myká hlavou - je v strese. Žakovia to zvyknú robiť aj pri usínaní v sprievode mykania krídlami /niekedy je to aj symptóm ochorenia epilepsiou/
Všeobecne k problematike:
Často vzniká polemika v súvislosti časového horizontu púšťania papagája mimo klietku od jeho kúpy a prinesení do nového domova. Tak ako vo všetkom, tak aj tu je nejaká postupnosť.
Papagája nie je vhodné púšťať čo najskôr, pri predstave, že si takto bude na nás a prostredie v miestnosti správne a rýchlo zvykať.Naopak, je potrebné vyčkať a postupovať krok za krokom,aby nenastala chyba, ktorá sa ťažko napráva. V prvom rade je potrebné, aby si zvykol na klietku a túto považoval za svoj domov. Takto si pochopitelne bude zvykať súčastne aj na nás a prostredie okolo, ale stále pri vnímaní toho, že klietka je bezpečie a domov,kde má krmivo a miesto, kam sa má po "venčení" vrátiť. Z nej nás bude sledovať a aj miestnosť, v ktorej sa aj s klietkou nachádza. Ak bude papagáj vypustený ihneď, teda po pár dňoch, bude neistý, pretože nepozná dostatočne ani nás ani priestor izby, bude po nej lietať splašene a nekoordinovane. Nebude mať chuť vracať do klietky, pretože ju nebude ešte považovať za svoj domov, ale za miesto, kde je akoby za trest. Čo potom? Budeme ho naháňať a klásť si otázky, ako ho dostať do klietky? Naháňanie je to najhoršie, čo by nasledovalo pri potrebe papagája do klietky zavrieť. Spráne je teda dostatočne vyvolať pocit domova a prirodzenosti obývať klietku a do miestnosti k nám chodiť na prelet a brať to skôr ako"odmenu", nie však samozrejmosť. Sú dni, kedy ho vypustiť nemôžme /naša neprítomnosť, choroba atď.../ a on by sa toho zbytočne dožadoval len preto, že tu už vznikol pravidelný návyk. Začne byť nepokojný a nervózny a takto sa môže začať správať aj k nám. Môže začať nepokojne loziť po mrežiach, či bidle, môže začať hrýzť a my nebudeme ani tušiť, prečo sa náš papagáj zrazu zmenil a už vôbec nie, čo robiť ďalej. Preto sa nikdy s prvým vypustením neponáhľajme. Kedy je ten správny čas? Záleží, či sme si zakúpili papagája krotkého - ručne dokrmeného, alebo či je to papagáj polokrotký, prípadne divý. Jeho nedôvera závisí od druhu, veku a spôsobu odchovu. Získanie dôvery je proces, kde trpezlivosť a naša citlivosť zohrajú veľmi dôležitú rolu. Vžime sa doň. Papagáj nás a prostredie vidí prvý krát. Ak nás má spoznať, ako aj všetko okolo, potrebuje čas. Ak si nás má obľúbiť, chce to ďalšie obdobie. Ak nám má veriť, bude potrebovať naše pochopenie. Kontaktujme sa s ním preto najprv cez mreže, potom kontaktom po jej otvorení pri výmene jedla a až potom po vybratí do miestnosti. Neexistuje tu presný návod, pretože sa jedná o živého tvora s jeho osobnosťou. Sledujme, ako nás vníma a čoho sa bojí, kedy sa ľaká a do kedy nás dokaže v pokoji vnímať pri príblížovaní sa do jeho blízkosti. Ak je pokojný aj vo chvíli, keď sme bezprostredne blízko a dokonca aj keď sa ho dotkneme, prípadne nám nasadne na ponúkanú ruku, budíme v ňom dôveru .
Správne načasované kŕmenie:
Jedlo je dobré papagájom vymieňať večer. Prečo? Celý obsah krmiva už v daný deň nezjedia a majú ho dosť na nasledujúci deň a hlavne ráno v skorých hodinách. Takýto systém kŕmenia zmierňuje ranný krik papagája, pretože sa zaoberá konzumovaním a nie dožadovaním sa krmiva. Aj večerný krik pred spaním ustane, pretože sa zaoberá konzumáciou. Ráno mu dodajme ovocie a zeleninu, prípadne ovocné granule a rôzne prídavné krmivá, ako navlhčené, či naklíčené krmivo a mláďatám vaječnú zmes. Poobede odstránime prídavné krmiva z dôvodu možnosti kazenia a večer vymeňme obsah zrnín v miske a samozrejme aj vodu.
Nasledujúce riadky sú len orientačným zhodnotením toho, ako sa chová papagáj krotký ručne dokrmený, mláďa odchované pod rodičmi či papagáj polokrotký, a papagáj z voliéry divoký, potom, keď si ho prinesieme do nového prostredia k nám. Opakujem,jedná sa o orientačné zhodnotenie a nie návod, pretože to závisí aj od druhu papagája, ako aj veľkosti ponúknutej klietky.
Papagáj ručne dokrmený - krotký:
Papagáj je mierne stresovaný z transportu. Chvíľu sedí na bidle bez pohybu, aby nevzbudzoval pozornosť a my mu ani žiadnu pozornosť okrem jedla a vody, prípadne kľudného vľúdneho slova ani nevenujme. Rozhodne ho nevyberajme z klietky, aby sme ho ukázali známym. Nemajme hlučný prejav a rýchle pohyby. Nenosme okolo neho veľké predmety - krabice, tašky...atď. Veľké "pohybujúce" sa predmety vyvolávajú des aj u krotkých papagájov a to hlavne zpočiatku. Náš nový miláčik si po chvílke začne obzerať priestor klietky, napije sa a pokiaľ je spokojný, začne sa čistiť. Neskôr prejaví záujem aj o jedlo.Skúsime mu ponúknuť nejakú dobrotu, ktorú nám poradil chovateľ, od ktorého sme papagája kúpili. Ak si čokoľvek nie sme istí, pýtajme sa skúsenejšieho. Ak sa neplaší , keď mu nasledujúci deň vymieňame vodu a obsah misiek, môžme si ho v klietke pohladiť, ak nám to dovolí. Ak nie a plaší sa, nevnucujme sa mu. Ak sa však vôbec nebojí, môžme si ho vo večerných hodinách vybrať k sebe na pár minút. Lietať ho nenechajme, majme ho len u seba a prihovárajme sa mu.
Správne držanie proti splašeniu: ľavá ruka je pod jeho nohami a telom a pravou ho pridržiavame okolo krku opatrne a s vôľou tak,aby sme sa ho skoro nedotýkali - priblížením ukazováka a palca vytvoríme okolo krku papagája netlačiacu a teda voľnú obruč. U veľkých druhov pravou rukou len kontrolujeme na chrbte papagája jeho prípadne splašený pohyb. Máme ho otočeného k sebe. Hlavne v prvých dňoch sa ľak môže dostaviť aj z nášho nepatrného pohybu, alebo pohybu iných členov rodiny.
Asi po troch dňoch, môžme krotkého, ručne dokrmeného papagája posadiť do našej blízkosti na posedový strom, či bidlo. Ak vzlietne a narazí, alebo ma tendenciu nás hrýzť, dajme ho späť do klietky so slovami "nesmieš". Vyvarujme sa hlasitému prejavu a hlasnitého pušťania hudby, ako aj záujmu návštev pohrať sa s našim miláčikom. Odstráňme nebezpečné predmety, do ktorých by mohol naraziť.
Ak sa jedná o ručne dokrmeného papagája, ktorého máme ešte kŕmiť, zblížime sa s ním práve dokrmovaním a tu dbajme na dodržiavanie toho, čo nám povedal chovateľ, predávajúc nám papagája. Viac o dokrmovaní, v príslušnej téme stránky.
Papagáj odchovaný pod rodičmi, mladý, polokrotký:
Tu veľmi záleží o aký konkrétny druh papagája sa jedná. Príklad: alexander veľký ma predpoklad veľmi rýchlo skrotnúť a privyknúť si na nové miesto, či byť kľudný, naopak alexander malý môže byť splašený a veľmi bojácny. Nakoľko však hovoríme o mladom jedincovi, aj tento skrotne. Tu je veľmi dôležité neurobiť chybu skorým vypustením z klietky na prelet. Rátajme najmenej 3 týždne a viac, kedy papagája von rozhodne nepustíme. Pri usadení sa do novej kietky sa bude plašiť a môže pár hodín odmietať potravu. Misky preto zavesme čo najbližšie k nemu a dajme mu pokoj. Často sa mu prihovárajme, hlavne vtedy, keď mu meníme misky s jedlom. Ponúkajme mu dobroty z ruky a ak ich neprijme, položme ich na konárik,mrežu, či do krmiva. Časom ich prijme aj z ruky. Naučíme ho tým, že sa nemá ruky báť. Po období zavretia príde čas, keď ho chceme a môžme vypustiť. Urobme tak v podvečer. Nevyberajme ho rukami, len mu otvorme vrátka na klietke. Sledujme ho, čo robí. Niektoré papagáje sa od klietky ani nevzdialia, niektoré naopak vyletia von. Nemali by si ublížiť, pretože priestor si už zmapovali pohľadom z klietky. Papagáj sa možno vráti do klietky sám, len čo mu dáme večerné krmivo. Ak sa tak nestane, počkajme do zotmenia , zhasnime a chyťme ho uterákom,prenesme do klietky a zažnime. Aj s uterákom si ešte môžme s papagájom sadnúť uvolniac mu hlavu a krk a prihovárať sa mu. Prípadné pohladenie podľa situácie. Ak sa začne mykať, odnesme ho do klietky. Papagáj by nemal byť von dlhšie než hodinu, ktorú môžme neskôr predlžovať.
Papagáj divoký z voliéry:
Takého papagája by sme si nemali kupovať na chov sólo doma ako mazlíka, lebo sa ním nestane, ale len do chovu v páre do voliéry, alebo na získanie nedotknutého vtáčieho spolubývajúceho, na ktorom sa dá obdivovať práve jeho prirodzenosť. Ak sme došli ku takejto kúpe, papagáj bude dlhodobo splašený a skôr bude reagovať na nás a kontaktovať sa s nami hlasovo, než fyzickým kontaktom. Bude sa nás báť a nedôverčivo pozerať a reagovať aj pri výmene krmiva. Upokojí sa, až keď sa vzdialime a potom na nás začne aj hvízdať, čo bude budiť dojem, že nás volá. Jemu je však príjemný hlasový kontakt na diaľku. Aj keď sa zdá, že takýto papagáj nikdy ani čiastočne neskrotne, nie je to tak. Každý si časom privykne na to, že sme tu, že ho krmíme, že mu naša prítomnosť neubližuje. "Hvízdavá a rečová" komunikácia sa môže rozšíriť o fyzickú. Rovnako ako v predošlom prípade otvorme klietku, ale to až vtedy, keď sa neplaší pri výmene jedla, čo môže trvať aj dva tri mesiace, prípadne viac. Do klietky by sa mal vrátiť sám. Ak sa tak nestane, chyťme ho v tme do uteráka a hneď dajme do klietky a až potom zasvietme, keď je v nej. Nebude tento malý stres spájať s nami. Takto ho púšťajme sporadicky a nepravidelne. Niekedy je možné, že sa vráti do klietky, keď nás uvidí jesť a pôjde do klietky jesť aj on. Vtedy zatvorme dvierka. Príde aj čas, keď ho zaujmeme niečim v našej blízkosti. Môže to byť pero, či nejaká zaujímavosť, preňho napríklad bude zaujímavá aj kniha, ktorú si obďaleč čítame, alebo ovocie, ktoré máme v mise na stole. Zaujímavé u takýchto papagájov je aj to, že sú schopní aj po vypustení stráviť dlhé hodiny na posede nad klietkou, loziť po nej, ale nepôjdu ničiť veci a nevadí im, ani keď pristúpime bližšie. Vezmú si od nás dobrotu z ruky aj vtedy keď sú von a neodletia. Takéto spolužitie je niekedy krajšie, než mazlenie sa s papagájom, ktorý je na nás závislý. Papagáj si totiž ponechá svoju osobnosť a my ho môžme sledovať pri jeho pohyboch a spôsoboch, akoby bol v prírode ničím nerušený a prirodzený. Ak k takému spolužitiu dospejeme, boli sme dostatočne trpezliví a takéhoto papagája môžme mať dlhé hodiny pusteného. Bude si držať svoje teritórium,nezachádzať do nášho a ak, tak len na chvíľu, aby nám niečo šľohol a hral sa s úlovkom,prípadne ho skonzumoval.
Takéto spolužitia ľuďom však poväčšine nestačia a chcú sa s papagájmi maznať. Ak by ľuďom stačilo prirodzené spolunažívanie s papagájom, mali by doma kus vzácnej prírody ničím nenarušenej a bolo by aj viac psychicky zdravých papagájov.
Mám doma krotké, polokrotké papagáje, ale aj takéhoto divého, ktorý je von nonstop. Nemusím sa báť, že mi počas mojej neprítomnosti niečo zničí. Príprava na jeho nonstop pustenie trvala asi pol roka a je to najkrajší a ničím nenarušený krásavec, ktorý si neničí perie na mrežiach, na ktorom vždy je čo obdivovať. Vie, kde je jeho miesto a nebojím sa ani toho, že by sa mal šklbať z nešťastia, že by som mu chýbala. Takýto papagáj má budúcnosť aj v chove a nie je človekom dotknutý. Do rúk ho neberiem, ale ruky sa nebojí.
U mojich krotkých papagájov sa snažím neprekročiť hranicu a doviesť papagája do zavislosti, kedy môže dôjsť k sebapoškodzovaniu papagája. Niekedy je ťažké túto hranicu dodržať a to hlavne u papagájov fyzicky poškodených, ktorí ku mne prišli od majiteľov po úraze. Takéto papagáje totiž rýchlo vycítia, že blízkosť človeka im pomáha a stávajú sa závislými.
V chove v páre uprednostňujem papagáje polokrotké, s ktorými sa dobre "pracuje".
Doporučujem prečítať si aj článok pre začiatočníkov : http://www.exotickevtactvo.sk/content/view/20/1/
Upravovaný príspevok: Eva, v: 29/12/2008 05:44
|
