| | Farebné formy a mutácie anduliek:
Andulky žijúce vo voľnej prírode sú žltozelenej farby s hustou čiernou vlnkovanou kresbou na vrchnej časti tela. Len príležitostne sa v kŕdli vyskytne vták sfarbený viac či menej do žlta. Časom vznikali ale prvé vyšľachtené formy a to žlté (Belgicko 1872). O pár rokov neskôr sa objavila modrá andulka (Belgicko 1878). Krížením nových farebných plemien vznikali stále nové varianty. V súčasnosti sa najbežnejšia žlto sfarbená forma nazýva lutino. Andulky lutino majú červené oči, samčekovia majú ružovkasté nadnozdrie, zriedkavejšie modré, ako u iných foriem. To isté platí aj pre albino, čisto bielo sfarbené andulky s červenými očami. Ďalšie neskôr vyšľachtené mutácie sú: belasá, kobaltovomodrá, sivomodrá, zelená, svetlozelená, tmavozelená, olivová, fialová (violeta). Neskôr vznikali aj strakaté mutácie, takzvané "straky". Rozlišujú sa genetickým základom. Pochádzajú zo Škandinávie a sú o niečo menšie ako ich austrálski príbuzní. Zaujímavou formou sú aj perličkové mutácie anduliek, ktoré majú na jednotlivých perách tmavé lemovanie a v strede svetlejšiu časť - perličku. K ďalším zaujímavým patria chocholaté andulky s rozlične tvarovaným chocholom na hlave.
Andulky sú všeobecne nenáročné na kŕmenie, ich jedálníček by ale aj napriek tomu mal byť dostatočne pestrý.
V chovproduktoch sú bežne dostupné zmesi prosa, repky a niektorých druhov obilnín (pšenica, jačmeň, ovos), ktoré sú pre andulky najvhodnejšie. Veľkou pochúťkou je pre nich "senegálske proso", ktoré dostať či už vo forme celých klasov, alebo ako zrno. |
