nadobudli sme ho,aby bol s nami a my s ním,preto nezabudnime na to,že nás čaká a potrebuje
Prv, než si zakúpime papagája, vyberme si druh a naštudujme si, čo je preň vhodné a aké sú jeho povahové črty. Tie závisia od druhu, ale aj od jednotlivca. Nehodnoťme len to, či je vhodný on k nám, ale prehodnoťme aj to, či sme vhodní my k nemu a či mu dokážeme vytvoriť vhodné podmienky. Majme na mysli, že nemusí spĺňať len naše pozitívne očakávania, že
bude hlučný, robí neporiadok, špiní, ohrýza veci.
Kým nás náš papagáj prijme, je zpočiatku vyplašený a neistý, zvykajúc si na nové prostredie, ktorého sme súčasťou.
V závislosti od toho, z akého prostredia sme papagája nadobudli, je aj jeho výška dôvery - nedôvery k ľuďom. Toto štádium pozorujeme potom, čo sa "udomácni" v klietke /umiestnenie najlepšie do rohu miestnosti mimo prievan tak, aby mal možnosť sedávať vo výške našich očí - vo voliére najvyššie umiestnený konár/.
Zpočiatku by sme mu mali rozhodne
dopriať kľud. Nasledujúce dni budú rozhodujúce pre vzťah s ním,no a čo pokazíme, budeme ťažko naprávať. Pristupujme k nemu v kľude a pomaly, bez prudkých pohybov a hlučnosti. Jeho počiatočná plachosť môže rýchlo miznúť. Pokiaľ sa tak nestane, a my máme doma "divoška", budeme potrebovať viac trpezlivosti a času, rsp. nechávame ho v kľude a pokúšame sa nenápadne vzbudzovať jeho zvedavosť.
Papagáje sú zvedavé. Táto ich vlastnosť nám nahráva. Až keď sa papagáj v klietke "udomácni", to je, keď sa neplaší a neudiera o klietku, pri výmene misiek s jedlom, až vtedy pristúpime k vzbudzovaniu jeho zvedavosti, pretože v opačnom prípade, by v strachu našu dobrú vôľu ani nevnímal. Splašene môže reagovať aj na naše oblečenie, ktoré sa mení, prípadne na väčšie predmety v našich rukách - tašky, uterák atď...
Musíme sa naučiť chápať ho - predstaviť sa v jeho situácii jeho myslením.
Z klietky plachého papagája rozhodne nevypúšťame. Iný prístup samozrejme volíme, ak máme papagája ručne dokrmeného a krotkého, kedy nás o konkrétnom prístupe k nemu, poučil pôvodný majiteľ, ktorý pokiaľ viedol papagája ku krotkosti, skrátil tým aj obdobie privykania si papagája v inom prostredí. Neznamená to však,že papagáj nebude prechádzať privykacím obdobím u nás.
V miskách mu
ponúknime kvalitnú zmes vhodnú pre daný druh a každý deň čistú vodu a to aj na kúpanie. Do samostatnej misky dajme maškrty v podobe nie veľkého množstva nakrájaného ovocia, zeleniny, piškotu a nepražené arašidy /to sú len tie, ktoré zakúpime v obchode pre zvieratá, všetky ostatné na pultoch obchodov sú pražené/. Pripravme aj pre seba maškrty a sadnime si k ich konzumácii opodiaľ.
Pre papagáje je prirodzené robiť činnosti spoločne, harmonizovať. Vzbudíme v ňom spomínanú zvedavosť a dôveru. V nasledujúci deň, posunieme čas podania maškŕt. Pripravme si už známy tanier s ovocnými maškrtami a piškótou. Konzumujme tak, aby na našu činnosť dobre videl. Mal by zvedavo prísť bližšie k nám. Cez pletivo mu pomaly skúsime ponúknuť kúsok. Ak sa vzdiali, počkajme chvíľu, či sa nerozhodne vziať si ponúkaný kúsok z ruky a ak nie, položme mu ho do misky, alebo na konár. Táto činnosť by nám mala ostať aj potom, keď už bude krotký a to aj mimo klietky, pretože to bude súčasť nášho denného venovania sa nášmu miláčikovi. Časom od nás prijme maškrtu aj z ruky.
To, čo sa papagáje nerozhodnú sami preskúmať a je pre ne nové, toho sa boja. Majú strach z neznámych ľudí priestorov a predmetov. Všetko "nové" preto dávkujme pomaly. Aj prvý prelet, alebo vybratie z klietky sú preň novinkou, aj keď si zvnútra klietky prostredie v období privykania isto zmapoval. Prvé vypustenie je nutné uskutočniť v miestnosti, kde sa nachádza klietka.
Jeho klietka je jeho bezpečné teritórium, kde má mať všetko potrebné. Iba vtedy sa do nej bude vracať bez odporu, s vôľou a aj sám. Vypusteniu predchádza teda zvládnutie podania maškrty z ruky, pričom túto môžme postupne skúsiť podať cez otvorené dvierka klietky. Pokiaľ sa bojí, nepokračujeme a pokus zopakujeme inokedy. Až si pri otvorených dvierkach navykne na kontakt s maškrtou a našou rukou, môžme zvažovať vypustenie mimo klietku.
Snažme sa zabrániť úrazom, ktoré sa môžu stať pri prevrhnutí predmetov, následnom vyľakaní a náraze po splašenom lietaní.Po otvorení dvierok klietky, mu skúsme pomaly podať ruku, či ju príjme a takto ho vezmeme von, alebo si vylezie mimo klietku sám.
Nechajme ho mimo klietku približne hodinu a neodchádzajme z miestnosti. Môžu sa vyskytnúť aj neočakávané situácie, ktoré budeme potrebovať zvládnuť. Maškrtu od nás môže a nemusí prijať a my mu nič nevnucujme. On sleduje situáciu v miestnosti z iného pohľadu, než z klietky, sleduje aj nás a sústredí sa na prípadné možné nebezpečenstvo. Len úplne krotký, alebo chorý papagáj sa stáva nepozorným voči dianiu okolo neho. Nepodávajme mu bežné krmivo mimo klietku, nemal by totiž dôvod sa do nej vrátiť. Sú situácie, kedy sa mu do klietky aj ako hladnému nechce, alebo má problém nájsť si spôsob. Skúsme mu ponúknuť ruku a preniesť ho do nej, aj keď tento "ideálny" spôsob nie vždy funguje. Vyplašil sa? Nechajme ho chvíľu tak. Je veľa spôsobov, ako ho dostať dnu, ale odpoveďou na to sú dané situácie a všetky tu nie je možné opísať. Pokiaľ sám do klietky nevojde a zotrváva na nejakom mieste, počkajme do zotmenia, zhasnime a v danej chvíli ho ľahko bez stresu chytíme uterákom, prenesieme do klietky bez prihovárania, aby nám tento svoj zážitok negatívne nepripisoval.
Papagáje sú inteligentné, môžme od nich očakávať poslúchnutie a návyky spájané vetou, či slovom, ktoré budeme neustále pri danej situácii opakovať. Je to ale vec dlhšieho obdobia. Keďže sú maškrtné , objavme, ktorá súčasť krmiva naň "zaberá". Táto nám ho pomôže usmerniť k návykom. Odpozorujme, po čom ako po prvom siahne po podaní krmiva a doplnkovej potravy /varená cestovina, oriešok, piškota, ovocie.../. Presne to mu dáme pri zatváraní do klietky, s opakovaním príslušného slova, vyjadrujúceho danú situáciu / napr. "ideme domov", "choď do klietočky".../. Len trpezlivosťou docielime náš zámer, aj keď sa niekedy chová splašene a neočakávane.
Nenaháňajme ho a hľadajme iné spôsoby.
Slová , vety a zvuky sa naučí imitovať. Schopnosť rozprávať závisí od druhu papagája, schopnosť vnímať a rozumieť, závisí od nás. Papagáj má svoje nálady. Niekedy o nás nejaví záujem, akceptujme to. Nerušme ho, keď si čistí perie, spí, alebo sa kúpe atď. Ak sa okúpal večer, nezhasnime skôr, než sa usuší a prečistí perie. Nikdy ho nefénujme.
Páčia sa mu hračky - /potrebuje niečo ohrýzať/ doprajme mu ich, ale len tie, ktoré sú preň určené a bezpečné, zakúpené v predajni pre zvieratká. Môže nimi byť aj konárik z ovocného stromu.
Pokiaľ sme docielili krotkosť nášho miláčika a člena rodiny,
doprajme mu partnera - kamaráta svojho druhu a zoznamujme ich postupne, aby nedošlo ku vzájomným zraneniam pri zoznamovaní. Keďže papagáje majú sklon k napodobňovaniu, náš nový papagáj sa priučí niektorým návykom od papagája prvého. Môže to byť samozrejme aj naopak. Venovaním sa obom získame spokojných kamarátov a neznamená to, že nás prvý papagáj prestane vnímať.
Závislý papagáj. Pokiaľ náš papagáj skrotne a vyhľadáva našu spoločnosť, nechápe prečo musí ostávať sám. Pokiaľ sa mu prestaneme venovať, je smutný, alebo naopak pobehuje hlučne a nespokojne po klietke, čím prosí o našu pozornosť. Takýto stav je kritický. Myslime na to, že sme ho nadobudli, aby bol s nami a my s ním, preto nezabudnime na to, že nás čaká a potrebuje.
Prehodnoťme vopred, čo od nášho papagája očakávame a čo mu ponúkneme. Pokiaľ nestojíme o priazeň , krotkosť, ale papagáje nás očarili tak, že máme záujem mať ich v blízkosti a pozorovať, zvoľme radšej možnosť ich chovu vo vhodných podmienkach a zakúpme si rovno pár, so všetkou zodpovednosťou, ktorá k tomuto kroku patrí.
Papagáj v páre nám ponúka vzácny pohľad na život, vývoj v jeho prirodzenosti a kráse, to v závislosti od podmienok, ktoré mu dokážeme vytvoriť.
