Zážitky s papúškami: nezabudnuteľné-veselé-smutné - 14/06/2007 19:22...podeľte sa so zážitkami, pocitmi, šťastnými,ale aj smutnými, pretože aj veselé a smutné príbehy s našimi papagájmi sú nezabudnuteľné...
Upravovaný príspevok: Eva, v: 14/06/2007 19:41
| | Anonymn prspevky s zakzan.
tina
Uvate Junior Boarder
Prspevkov: 8
Karma: 1
Re:Zážitky s papúškami: nezabudnuteľné-veselé-smutné - 16/06/2007 22:42pre mna bol nezabudnutelni pocit,ked mi doniesli suri.sedkala si v krabici,vzplasenimi ockami hladela namna a ani nemukla.asi tak za 3 dni spustila o 5 rano taky skrekot ze by to zobudilo aj mrtvych.pamatam sa na to,ked mi prvykrat sadla na prst-to bol zazitok.ten pocit vitaztva,...samozrejme to trvalo chvilku pretoze suri ma za tu nepozornost voci nej kusla.a ked som si svami chatovala tak mi vzdy behala po klavesnici a vyberala klavesy,.no,a potom,ked ste mi vsetci horlivo nasadili do hlavy chrobaka-hlavne bubus a micky,ze reba aj partnera tak som zhanala a zhanala,az som si domov doniesla froda.suri ho okamzite prijala a na druhy den sa uz spolu mojkali a puskovali-krasa na nich hladiet.bubus,micky,alenka,.. dakujem ze ste ma presviedcali o kupe partnera pre suri,pretoze to bolo najlepsie co som mohla spravit pre moje zlatko suri[horsie je to s pieskomilom toho mlatia obaja
| | Anonymn prspevky s zakzan.
Eva
Nvtevnk Modertor
Prspevkov: 34
Karma: 5
Re:Zážitky s papúškami: nezabudnuteľné-veselé-smut - 27/06/2007 07:33ŽAKO - RIKO / príspevok Cicuška / Ja s mojím bratom máme v jeden den narodeniny a rozmýšlali sme, aký darcek by sme si kúpili. Rozmýšlali sme veelmi dlho až sme došli na myšlienku kúpit si nejakého nového papagája. Toho casu sme mali doma iba dvoch krotkých rozeliakov Roka a Loriho. Tak som si pozerala stránky s inzerciou papagajov a oci mi utkveli na papagájovi sivom - žakovi. Od malého dietata som si pamätala, že snom môjho (žial už nebohého) ocina bolo práve vlastnit tohoto inteligentného šedého papagája. Peniažky sme mali s bratom odložené, takže som nemala žiadne zábrany hladat vhodného kandidáta. Bolo to 16.10. 2006 pochmúrne pocasie, na mojom pocítaci možno 10 stránok s inzerciou papagájov. Bola som smutná, lebo som obvolala viac ako 20 inzerátov a bud bol žako už predaný, alebo bol predajca velmi daleko aby som sa k nemu mohla dostat a ja auto nemám. Až poobede ked som už vzdávala všetky nádeje som zavolala na jeden inzerát. Oci sa mi rozžiarili, lebo žako ešte bol a dokonca nebol ani tak daleko. Dohodli sme sa, že na druhý den si môžem pre neho príst. Kolega sa ponúkol, že to má po ceste do práce, že ma vezme. No viac mi k radosti nechýbalo. V noci som nemohla zaspat, stále som rozmýšlala ci mám všetko co mu bude treba zaobstarané. Ráno bola zima, ktorú som vôbec necítila. Bola som nervózna, viac a viac, postupne sme sa približovali k bydlisku chovatela. Zazvonila som na zvoncek a chovatel ma pozval dnu. Obdivovala som jeho párik krotkých ár araraún, hlucných eklektusov, zbadala som štyroch žakov. Povedal mi že to sú rodicia a vedla bol môj žakúšik so staršou sestrou. Žako mal vtedy rok a jeho sestra štyri roky. Dovolil mi nakrmit aru burákom a aj žakov. Ale iba ara sa odvážila príst na pletivo a vziat si burák. Tak mi on ukázal ako krmi žakov. Na môjho kandidáta zvolal Riko pod si pre burák! Tak isto som chcela pomenovat môjho žaka ! Tak padlo rozhodnutie - toto bude môj žako. Bol zdravý, culý, veselý, jednoducho bez chyby. Tak mi ho šiel vybrat z voliéry. Vzal si hrubé rukavice. Joooj to bolo kriku a protestov ! Dal ho do prepravky a ja som si šla pre CITES. Od štastia som mu skoro zabudla zaplatit ale zasmiali sme sa na tom obaja. Tak žako Riko putoval do auta a domov ! Celú cestu bol tichúcko. Doma som šla pre klietku, dala ju na správne miesto, nacapovala cerstvú vodicku a krmivo. Nastal problém - ako dostat plachého žaka z prepravky do klietky ? Tak som otvorila prepravku - žaka doslova "vysypala" z prepravky. Riko si zo dňa na deň viac a viac zvykal, nechal sa poškrabkať cez mriežky na šištičke, vzal si dobrotku cez mriežky, neskôr cez otvorené dvierka. Potom som ho pustila aj polietať si, nenarážal a pekne sa naučil sedávať na vtáčom strome spolu s rozeliakmi. Za dva mesiace sa z neho stal domáci miláčik všetkých. Naučil sa napodobňovať veľa zvukov od klopkania po škrípanie. Veľké prekvapenie nám pripravil dva dni pred Vianocami, keď povedal svoje prvé "ahooj!" Bolo nevýrazné ale postupne sa formovalo a teraz je na nepoznanie od ľudského hlasu. RIKO
Upravovaný príspevok: Eva, v: 29/06/2007 06:53
| | Anonymn prspevky s zakzan.
kika3103
Uvate Platinum Boarder
Prspevkov: 163
Karma: 3
Re:Zážitky s papúškami: nezabudnuteľné-veselé-smut - 27/06/2007 19:26Aj ja by som hadam uz mohla neco napisat Kedze mam vtakov 5, bude to pribeh na pokracovanie MOJE VTAKY - PRVA ČASŤ Bol celkom teply julovy deň. Boli sme v Australii a boli sme na navsteve u dedkovho kamarata. (Byva u svojho syna, ktory ma dve deti. Syn raz nasiel vypadnute ,,kacicky´´ z hniezda a tak ich doniesol domov. Krmili ich striekackou a vyrastli z nich nadherne papagaje. Nemohi ich uz vypustit do volnej prirody . spravili im krasnu velku volieru a maju svoje miesto v obyvacke. Jeden ma velmi rad ludi , jeden ma poskodene kridelko , nemoze lietat a preto sa velmi boji.)Vtaciky poletovali po izbe a mne sa velmi zapacili. Zobrala som si toho krotkeho a on mi liezol, po ruke , po hlave...Nepacilo sa to len men ale aj mamine...asi si spomenula na ich krotku korelku Pepika. A tak ked sme sa ospali vracali v autobuse, spytala sa ma ci miesto toho skrecka o ktoreho prosim uz rok nechcem radsej papagaja No jasne ze chcem! Hned som si spomenula na andulky , krasne modre,ktore vedia rozpravat ... Prinutila som mamu aby mi to okamzite slubila-nech si to nerozmysli a stiskala som ju ostodusu! A tak ked sme sa vratili z Autralie, stravila som hodinu v kniznice,tri hodiny na internete a kupila som si knihu o andulkach. Tyzden mi stacil na to aby som sa dozvedela vsetko co mi treba..ze sanca aby sa naucili rozpravat je 1:20000 , zkrotnut tiez nemusia, kazdy den vysavanie atd.-no ani to ma neodradilo. Zohanla som klietku a bezala som do chovaca , a bola som veelmi sklamana ked tam nemalianijednu andulku . S maminou sme sa pytali kedy im pridu andulky. Pribrzdena predavacka(ta tam mimochodom este staleje) na nas pozera ako na blbych a povie..za tyzden???? Jedna pani v rade za nami, mi sepka aby som pockala pred obchodom ... dala mi cislo a meno chovatela. Zavolali a konecne som si povedala ze chcem modru andulku Chytil mi ju a zabalil do krabicky! To bolo radosti! Andulka si sedi na dne klietky ale uz vecer si poletuje a papa. Lorri je to prave meno Za dva tyzdne si odo mna zobral Senegal a za mesic mi sadol na prst. Nebol to vsak najstastnejsi vtacik. Chybal mu partner. Prisla som na to ked som sa dostala na fora..vsade sa o tom pisalo! A tak som musela mamupresvedcit na dalsiu andulku! Chcela som ju od ineho chovatela,aleo ziadnom som nevedela. A ked som vosla do chovacu a kukala na mna zltozelena andulka-tuzila som totiz po flakatej a Roxi bola taka kym bola mlada...A tak som pozrela ci je to samicka a dala som si ju vybrat .
Roxxi som vypustila ku Lorrimu do klietky. Ona si sadla na spodok a kukala po nom..On siel nad nu na bidlo a kukal po nej ako puk.A potom sa stalo nieco zvlastne . Zacal poletovat po klietke trieskat po vsetkom, cvirikat ( to som ho nepocula cele tie tri mesiace co bol sam) a nakoniec ju zacal krmit - z toho bola soknuta aj ona! Lorrinko bol vsak stastny ako nikdy pred tym! O dve hodniky uz spolu boli hore ako hrdličky. O deň som skusila dať ruku do klietky. Lorrinkova krotkosť nezmizla,nevyvija sa však ani dalej. Roxxi však zdrhala ako čert pred svatenou vodou . Skusala som je davat proso , chytat ju , no nic nepomohlo. Doteraz sa ma boji, len ma dobe ked Lorrinkovi davam senegal a on mi poslusne sedi na ruke A potom si to odskace aj on. Jeden deň som skoro dostala infarkt zo strachu ze ju stratim! Bolo to deň keď som ju prvykrat vypustila z klietky. Aj s Lorrim si poletovali po izbe. Parkrat padla za skrinu a palicou som ju odtial musela vyslobodzovat ale to nebolo to najhorsie-aj ked aj z toho som mala nervy. Hrozne to bolo vecer , ked Roxxi zacala okolo seba vsade davit proso Velmi som sa o nu bala hodinu som pri nej sedela, az kym to nepreslo. Nastastie uz sa to nikdy odvtedy neopakovalo! Teraz je to maly , zierlivy, uvrestany vtacik, ktory mi cez vikend s Lorrinom neda spat! Hlavne ze su ale stastny! Chcela by som aby ste mohli videt tu velku lasku a potom tie velke bitky! Take talianske manzelstvo ( sa mi aspon zda) Minule som len pocula taky veeelky vreskot! Tak som pozrela na nich a tam Roxxi nabidle mala v zobaku uchopene Lorriho kridlo a Lorri bol spadnuty z bidla..chudacik! A este sa vratim k tomu ranu..steboscu si potom trieskaju zo vsetkym co je v klietke a nakoniec ked dostanu zrat si daju malu pauzu ( pusinkovaciu) tak je ticho a vidim ze sa lubia Su to moje lasky a teraz im chceme urobit volieru, a dame im budku..Tak drzte palce aby mali krpcov a aby som mohla pisat dalsie casti
Re:Zážitky s papúškami: nezabudnuteľné-veselé-smut - 16/08/2007 17:58Ked sa Cypovi a Franceske vyliahlo prve mlada, boli v siedmom nebi. Dostal meno Filipko a bol nasim aj ich experimentom, pretoze to bolo nase prve mladatko vobec. Filipko sa mal k svetu, bol culy, naucil sa krasne lietat a pritom veselo pistal. Lenze bol neskutocne zvedavy a neopatrny, tak sa stalo, ze mal uraz na nozicke. Krival a ja som sa zlakla, ze by ju mohol mat zlomenu Tak som rozhodla, ze Filipko podnikne prvu cestu v zivote, a to k veterinarovi... kedze som nemohla odist z roboty, poprosila som kamarata, aby s nim isiel, Filipko ho poznal a mal ho rad. Tak rano prebehla odovzdavka a kamarat s Filipkom v krabicke nasadol do trolejbusu. Trocha pistal, ale vraj sa to dalo uniest. U veterinara prisiel na rad prvy, bol objednany. 7.05 Vlado podal veterinarovi krabicku, mysliac, ze vsak odbornik to zvladne..o par sekund vsak Filip zbadal medzierku a kedze bol v krabicke uz dlho a nic sa tam zaujimave nedialo, vyfrnkol. Vraj bol ako namydleny blesk. Miestnost pripravena na operaciu psa sa razom zmenila na bojisko, kde lietali styri osoby-Filip, veterinar, jeho zena a kamarat...akonahle k nemu dobehli, Filip sa so stastnym vykrikom opat vzniesol a preletel na opacny koniec miestnosti. Pritom si stastne popiskoval. Vzdy, ked sa k nemu niekto priblizil, Filipko zatrepal kridlami a ufujazdil prec. Tato nahanacka trvala do 7.25, kedy konecne ustvany Filip uz nevladal lietat a len zadychany sadol a cakal. Rovnako zadychany veterinar, ktory sa pocas nahanacky stihol pohadat so zenou, kontaminovat miestnost aj operacny stol a pozhadzovat kopu veci, sa len vycerpane pozrel na kamarata a povedal mu, ze druhykrat ma prist s vtakom majitel, ktoreho vtak poslucha.. Filipkovej nozicke nic nebolo, nastastie. Ked ho veterinar pozeral, pohladil ho po telicku a povedal: Aky si ty krasny koreliacik..naco sa vo Filipkovi ozvali Cypove geny, vyrazil zobakom dopredu a z celej sily doktora pohryzol... ked kamarat konecne aj s vtakom pod pazuchou vypadol z ordinacie, v cakarni sedelo asi 7 ludi so zvieratami, vratane psa, ktoreho mali operovat. Vsetci sa cudovali, co za tazky pripad bol tento vtacik v krabicke, ked vo vnutri stravil polhodinu spojenu s tolkym vreskom a buchotom...
... Prinutila som mamu aby mi to okamzite slubila-nech si to nerozmysli a stiskala som ju ostodusu! A tak ked sme sa vratili z Autralie, stravila som hodinu v kniznice,tri hodiny na internete a kupila som si knihu o andulkach. Tyzden mi stacil na to aby som sa dozvedela vsetko co mi treba..ze sanca aby sa naucili rozpravat je 1:20000 
ale to nebolo to najhorsie-aj ked aj z toho som mala nervy. Hrozne to bolo vecer , ked Roxxi zacala okolo seba vsade davit proso 
Su to moje lasky a teraz im chceme urobit volieru, a dame im budku..Tak drzte palce aby mali krpcov a aby som mohla pisat dalsie casti 
